Botanické triedenie

Botanické triedenie

Ihličnany (konifery) systematicky patria do skupiny nahosemenných rastlín (Gymnospermae), ktoré tvoria vývojový stupeň medzi papraďorastmi a krytosemennými rastlinami. Od papraďorastov sa odlišujú najmä tým, že vytvárajú semená. Na rozdiel od krytosemenných vajíčka nie sú celkom uzavreté v plodoliste sú nahé. Nahosemenné rastliny sú väčšinou dreviny s otvorenými cievnymi zväzkami, hrubnú druhotne činnosťou miazgového pletiva (kambia). V druhotnom dreve vodivými zložkami sú cievice (tracheidy).
Ihličnany netvoria ucelený rad rastlinnej systematiky, zahrňujú čeľade rôznych tried. Z triedy obalosemenných (Chlamydospermopsida), ktoré predstavujú vyšší vývojový stupeň prechodu medzi nahosemennými a krytosemennými, sa k nim priraďujú chvojníky (Ephedra), kry so zelenými letorastami a s redukovanými blanitými listami. Triedu ginká (Ginkgopsida) prezentuje dnes už len jeden zástupca — ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) s lupeňovitými listami a s vejárovitou žilnatinou. Poslednou triedou z nahosemenných rastlín, ktorých zástupcovia síce majú už ploché ihlice, ale nie sú to podobne ako zástupcovia predchádzajúcich tried pravé ihličnany, sú tisy (Taxospida), zastúpené jednou čeľaďou misovitých (Taxaceae). Z piatich rodov a 16 druhov sa v stredoeurópskych podmienkach vyskytujú, alebo sa pestujú len zástupcovia rodov tis (Taxus) a toreja (Torreya). Sú to dreviny so vždyzelenými špirálovite rozmiestnenými plochými ihlicami. Rastliny sú prevažne dvojdomé; samčie kvety sú šišticovité, samičie s plodolistom nesúcim jedno vajíčko. Z neho sa vyvíja semeno čiastočne alebo úplne obalené dužinatým obalom.
Najpočetnejšou triedou drobnolistých nahosemenných rastlín (Coniferophytina) sú ihličnany (Pinopsida) s jediným recentným radom ihličnatokveté (Pinales). Sú to stromy alebo kry so vždyzelenými, zriedka opadavými listami, často s dvojakými konárikmi: predĺženými a skrátenými. Listy sú najčastejšie úzke (ihlice), alebo šupinovité, s dvojitým zväzkom ciev. V pletivách sú živičné kanáliky. Samčie kvety sú šiškovité s plodolistami nesúcimi jedno (araukáriovité), dve (borovicovité) alebo viac (tisovcovité, cypruštekovité) vajíčok. Samčie kvety sú koncové alebo jednotlivé, tyčinky sú ploché alebo štítkovité s dvoma aj viacerými (20) puzdrami. V miernom pásme severnej pologule je trieda ihličnanov zastúpená 6 čeľaďami, 47 rodmi a asi 400 druhmi.
Zástupcovia čeľade araukáriovitých (Araucariaceae) sa vyznačujú výrazne praslenatým usporiadaním konárov, listy sú trváce, široké až ihlicovité. Jednoduché plodolisty sú bez braktey s 1—3 vajíčkami.  V najteplejších oblastiach Európy alebo pri špeciálnej ochrane sa pestuje jediný rod araukária (Araucaria).
Čeľaď borovicovité (Pinaceae). Dreviny so Špirálovite rozmiestnenými ihlicami, niekedy nakopenými vo zväzkoch. Sú jednodomé, plodné šupiny majú na báze 2 vajíčka a sú usporiadané v plodných šišticiach. Plodom je šiška zostavená z vretena a špirálovite usporiadaných šupín s podpornými šupinami. Každá šupina nesie dve krídlaté semená. Do tejto čeľade patrí 9 rodov, z nich niektoré sú druhovo veľmi bohaté. V miernom pásme severnej pologule je rozšírených asi 200 druhov, tvoria tu formácie ihličnatých lesov. V stredoeurópskych podmienkach sa pestujú zástupcovia týchto rodov: jedľa (Abies), borovica (Pinus), smrek (Picea), smrekovec (Larix), duglaska (Pseudotsuga), céder (Cedrus), jedľovec (Tsuga) a pasmrekovec (Pseudolarix).
Zástupcovia čeľade cyprusovitých (Cupressaceae) sú dreviny s asimilačnými orgánmi aspoň v mladosti ihlicovitými, neskôr najčastejšie šupinovitými, usporiadanými protistojne alebo v praslenoch po tri. Súkvetie je jednopohlavné. Plod je šištica s rôznym počtom semien, podporné šupiny chýbajú. Niekedy je šištica v dobe zrelosti dužinatá a tvorí bobuľovitý útvar. Pätnásť rodov tejto čeľade, z nich niektoré sú druhovo dosť bohaté, zahŕňa asi 130 druhov, ktoré sú roztrúsené skoro po celej Zemi. V kultúre sa pestuje mnoho druhov a veľmi veľké množstvo kultivarov týchto rodov: cypruštek (Chamaecyparis), borievka (Juniperus), tuja (Thuja), cédrovec (Calocedrus), cyprus (Cupressus), kupressocyparis (Cupressocyparis), mikrobiota (Microbiota), tujovka (Thujopsis).
Tisovcovité (Taxodiaceae) sú stromy často mohutného vzrastu a rozmanitého vzhľadu. Listy sú ihlicovité, veľmi rôzne utvárané, opadavé až trváce.

Súkvetia sú jednodomé, jednopohlavné, samčie aj samičie, usporiadané v šišticiach. Plodolisty sú bez podporných šupín. Plod je šiška zo zhrubnutých šupín, ktoré nesú po 2 9 semien. Čeľaď má 10 prevažne monotypických rodov. V stredoeurópskych podmienkach sa pestujú zástupcovia týchto rodov: metasekvoja (Metasequoia), tisovec (Taxodium), kryptoméria (Cryptomeria), dáždnikovec (Sciadopitys), ostrolistec (Cunninghamia), sekvojovec (Sequoiadendron), sekvoja (Sequoia).