Využitie v sadovníckych úpravách

Využitie v sadovníckych úpravách

Základom každej parkovej a krajinárskej kompozície sú dreviny, najmä stromy, ktoré jednotlivo, v skupinách a v porastoch predstavujú hlavnú zložku vytvárajúcu priestor. Nie každá drevina v scenérii má rovnaké funkčné a sociologické postavenie. Kým niektoré mohutné a trváce dreviny tvoria jej základ, iné hoci menšie ju výrazovými vlastnosťami dotvárajú a vtláčajú jej osobitný ráz. Ďalšie dreviny môžu krátkodobo ovplyvňovať mikroklímu a vytvárať podmienky pre zdarný rozvoj hlavných drevín. Všetky sadovnícky a krajinársky využívané ihličnany možno podľa ich funkčného uplatnenia rozdeliť do kategórií:
1. základné kostrové,
2. doplnkové,
3. výplňové,
4. podrastové,
5. kry.
Najdôležitejšou kategóriou sú základné — kostrové dreviny. Tvoria základ — kostru sadovníckej a krajinárskej úpravy. Sú to dlhoveké dreviny požadovanej veľkosti a dokonale sa prispôsobujúce daným stanovištným podmienkam, odolné proti abiotickým a biotickým činiteľom. Ihličnany ako kostrové dreviny sa uplatňujú prevažne vo vyšších chladnejších polohách na územiach svojho prirodzeného výskytu. Kostrovými drevinami môžu byť výnimočne aj ihličnany cudzieho pôvodu, ktoré spĺňajú kritériá veľkosti, pevnosti, stálosti a prispôsobivosti a nepôsobia v danom priestore rušivo. Uplatňujú sa predovšetkým v ekologicky narušených oblastiach, v ktorých domáce druhy túto funkciu už nemôžu plniť. Z domácich druhov ako kostrové dreviny slúžia smrek obyčajný, smrekovec opadavý, jedľa biela, na suchých lokalitách aj borovica lesná. Z cudzích drevín sú to niektoré jedle (j. grécka, j. obrovská, j. nikkoská, j. Nordmannova), smrekovec japonský, smreky (s. omorikový, s. pichľavý, s. sitkanský), borovice (b. čierna, b. hladká — vejmutovka), duglaska a pod. V nižších polohách funkciu kostrových drevín plnia listnáče.
Doplnkové dreviny nevytvárajú, ale len dopĺňajú sadovnícku kompozíciu. Sú to dreviny z okrajových častí príslušného výškového stupňa, cudzie dreviny a kultúrneho pôvodu, ktoré sa dobre prispôsobia daným stanovištným podmienkam, dreviny menšieho vzrastu alebo stredne až krátkoveké dreviny. Hlavnou požiadavkou, ktorá sa kladie na tieto dreviny sú vzhľadové vlastnosti. Tie dotvárajú danú sadovnícku kompozíciu. Uplatňujú sa spolu so základnými drevinami v skupinách alebo solitérne, ale v menšom početnom zastúpení, aby pri ich výpadku scenéria nezanikla. Ako dopingové dreviny možno použiť všetky horské ihličnany v nižších polohách, ale prevažne cudzie a kultúrne druhy, ktoré sú schopné v daných podmienkach rásť a majú nové vzhľadové trvalé alebo sezónne vlastnosti (farba, tvar koruny).
Výplňové dreviny slúžia na rýchle vyplnenie plochy a priestoru zeleňou dovtedy, kým základné a doplnkové dreviny prevezmú funkciu komponentov vytvárajúcich priestor. Slúžia na dočasné zakrytie nevzhľadných objektov, na vytvorenie dočasných ochranných kulís a na vytvorenie vhodných mikroklimatických podmienok pre rýchly rast kostrových drevín. Po splnení týchto funkcií sa musia z porastu odstrániť. Z ihličnatých drevín sú na tieto účely vhodné len niektoré rýchlo rastúce a nenáročné druhy, ako je jedľa obrovská, smrekovec opadavý, borovica lesná, borovica hladká, smrek obyčajný, duglaska, tuja obrovská, metasekvoja, borievka obyčajná.
Najmenšie použitie ihličnanov je v kategórii podrastových drevín. Pre stromovú etáž sú vhodné len jedľovce, čiastočne duglaska, niektoré jedle, tuja západná a tuja obrovská. Ako krovitý porast sú vhodné vegetatívne rozmnožované borievky.
Ihličnany okrem funkcie základných a doplnkových drevín (stromov) sa uplatňujú predovšetkým ako pôdokrytné, v skupinách a ako solitéry. Nimi sa budeme podrobnejšie zaoberať v ďalšej kapitole.
Príslušnosť dreviny do funkčnej kategórie je len relatívna. Ten istý taxón sa môže za určitých podmienok posudzovať rozdielne. Napríklad smrek obyčajný v horských oblastiach patrí medzi základné dreviny, v nižších polohách medzi doplnkové a za určitých okolností sa môže považovať aj za výplňovú drevinu. Funkčná kategorizácia ihličnanov je preto odbornou a v každom konkrétnom prípade špecifickou záležitosťou.
Možnosti využitia ihličnatých drevín v sadovníctve sú veľmi rozmanité aj napriek tomu, že ich habitus a estetické účinky sú také svojrázne, že si vyžadujú omnoho premyslenejšie umiestnenie ako listnaté stromy a kry, aby sa nevytvoril príliš jednotvárny alebo naopak až chaotický dojem scenérie. Každé chybné použitie ihličnanov je tým závažnejšie, pretože na rozdiel od listnáčov sú to dreviny, ktoré majú statické výrazové vlastnosti a v priebehu roka sa menia iba nepatrne. Preto vo väčšine kompozícií pôsobia ako relatívne nemenné komponenty a ich estetický účinok sa mení viac-menej vplyvom premeny okolia. V lete pôsobia pri sviežej zeleni ostatného rastlinstva prísnym až majestátnym dojmom, pri početnejšom vysádzaní až depresívne. V zime sú naopak takmer jediným oživujúcim prvkom prírody vyvolávajúci pocit tepla a poskytujúci útulok vtáctvu. Ihličnany, na ktoré napadol sneh, sú ešte pôsobivejšie.

Ihličnany v porastoch
Porasty drevín spolu s voľnými trávnatými a spevnenými plochami vytvárajú plošno-priestorovú štruktúru každej sadovníckej scenérie. Podiel porastov drevín, predovšetkým stromov, sa pohybuje od jednej štvrtiny v parkoch a v horských oblastiach až do troch štvrtín v lesoparkových výsadbách nížin. Ihličnany tu môžu byť rozlične zastúpené; ich podiel môže byť nepatrný (5—10 %)‚ v teplých nížinných polohách, až po čisto ihličnaté porasty (100 %) v horských oblastiach. Ihličnany v porastoch majú väčšinou funkciu kostrových drevín. Môžu vytvárať monokultúrne porasty z jedného rodu alebo viacerých príbuzných druhov, prípadne môžu tvoriť len určitý podiel v porastoch zmiešaných s listnáčmi. Taxóny s hrubou textúrou vytvárajú tie najtemnejšie scenérie, ich kombinácia s inými drevinami je problematická. V porastoch sa najviac uplatňujú taxóny jedlí, smrekov, borovíc a smrekovcov s jemnou a ťažkou textúrou. V zásade v plošne rozsiahlych parkových útvaroch možno použiť aj mohutnejšie a vyššie stromy, kým do malých výsadieb sa používajú ihličnany menších rozmerov.
Ihličnany sú dreviny, ktoré v porastoch zvyšujú dynamiku kompozície. Používajú sa aj na zvýšenie záujmu návštevníkov. Dôležité estetické poslanie majú na okrajoch porastov. Tam sa môže uplatniť väčšina stromovitých druhov.

Solitéry a malé skupiny ihličnanov
Ihličnany sú najkrajšie solitéry tak vo veľkých, ako aj v malých parkoch. Vo väčších krajinárskych úpravách vynikajú mohutne rastúce domáce druhy s dobre zavetvenou korunou (borovice, smrekovce, smreky). Takéto solitéry i malé skupiny môžu byť aj dominantami priehľadov. V parkových kompozíciách sa ihličnany samostatné vysádzajú v blízkosti ciest, chodníkov, odpočívadiel a na miesta, odkiaľ možno zblízka strom pozorovať. Na tieto účely sú vhodné takmer všetky ihličnaté stromy. Každý taxón je zaujímavým objektom na pozorovanie. Dôležitá je miera použitia niektorých atraktívnych stromov s farebnými a zafarbujúcimi sa ihlicami, s hustými pravidelne rastúcimi alebo atypickými a bizarnými korunami. Početnejšie vysádzanie týchto druhov môže pôsobiť chaoticky až gýčovite.
Ako solitéry možno použiť aj všetky krovito rastúce ihličnany. V malých sadových úpravách, predovšetkým v átriách, sa s obľubou používajú úzko kužeľovité a stĺpovité formy a kultivary s pravidelným kužeľovitým a guľovitým habitusom.

Aleje, stromoradia
Na vysádzanie parkových a pouličných stromoradí sa vo väčšine prípadov používajú listnáče. Ihličnany sa takto vysádzajú iba výnimočne. V stredoeurópskych mestách sa pri vysádzaní uličných stromoradí osvedčilo ginko a jeho kultivary s úzkou korunou . V parkoch a uliciach miest horských oblastí sa niekedy vysádza borovica limbová, smrekovec európsky a výnimočne aj smrek obyčajný. Občas sa možno stretnúť aj s alejami vysadenými z niektorých druhov borovíc. V mestách niektorých východoázijských štátov sa aleje vysádzajú z cédrov, metasekvojí, borievky čínskej a ďalších druhov. 

 

Živé ploty a steny
Ihličnaté dreviny sú vhodné na vysádzanie trvácich hustých voľne rastúcich aj tvarovaných živých plotov a stien. Jednoznačne vymedzujú priestor, opticky aj fyzicky ho oddeľujú, sú účinnejším filtrom prachu, hluku a podieľajú sa na vytváraní mikroklímy ohraničeného priestoru a jeho intimity, vytvárajú priestor, v ktorom vyniknú architektonické doplnky a sadovnícke detaily. Založenie živého plotu alebo steny je finančne značne nákladné. Tvarované živé ploty si vyžadujú pravidelnú odbornú údržbu.

Voľne rastúce živé ploty sa zakladajú z ihličnanov s kompaktným kužeľovitým alebo guľovitým habitusom. Na vytvorenie steny sa vysádzajú stromy so štíhlou stĺpovitou alebo úzkou kužeľovitou korunou. Do strihaných živých plotov sa vyberajú dreviny, ktoré znášajú rez a majú vysokú zmladzovaciu schopnosť aj vo vyššom veku. Na založenie jednotlivých živých plotov a stien možno použiť nasledovný sortiment:
Na vysadenie nízkych (0,4—1 m vysokých) voľne rastúcich živých plotov sú vhodné najmä niektoré kultivary cyprušteka Lawsonovho c. hrachonosného , smreka obyčajného , s. bieleho  tisu obyčajného , t. japonského a niektoré nízke kultivary tuje západnej .

Strihané nízke živé ploty možno formovať z cyprušteka hrachonosného  z krovitej rastúcich kultivarov borievky čínskej, tisu obyčajného , nižších kultivarov tuje západnej

Stredne vysoké voľne rastúce živé ploty (1 až 2 m vysoké) sa zakladajú z niektorých kultivarov cyprušteka Lawsonovho , c. nutkanského, c. tupolistého ,zo stĺpovitých a úzko kužeľovitých kultivarov borievky obyčajnej, niektorých kultivarov smreka pichľavého , tisu obyčajného a jeho vzpriamene rastúcich kultivarov , tisu prostredného , nižších kultivarov tuje západnej .
Na tvarovanie vysokých živých plotov sa používajú kultivary cyprušteka hrachonosného , borievky čínskej , smreka pichľavého , tis obyčajný a jeho kultivary , tis prostredný, tuja západná a jej kultivary  a ďalšie.
Sortiment ihličnanov na vysádzanie vysokých živých plotov (vysokých 2—4 m) je bohatší. Na vytvorenie voľne rastúcich živých plotov sú vhodné všetky stĺpovité a úzko kužeľovité taxóny a najmä kultivary cyprušteka Lawsonovho , c. hrachonosného , niektoré kultivary borievky čínskej , b. obyčajnej  b. virgínskej , ale najmä tisu obyčajného ,t. prostredného a tuje západnej .

Vysoké tvarované živé ploty možno vypestovať najmä z kultivarov cyprušteka Lawsonovho , c. hrachonosného , ale aj smrekovca európskeho a s. japonského, borievky čínskej, smreka obyčajného, s. bieleho, s. pichľavého, s. sitkanského, duglasky a tisu obýčajného

Vhodná je aj tuja západná a jej kultivary , tuja obrovská, jedľovec kanadský, j. rôznolistý.
Na vytvorenie voľne rastúcich stien ihličnanov sa najviac používajú cyprušteky s úzkou korunou, a to kultivary cyprušteka Lawsonovho  c. hrachonosného . Vhodný je kupressocyparis, niektoré kultivary borievky čínskej , b. virgínska, metasekvoja, smrek obyčajný a jeho kultivary , s. Engelmanov, s. biely, s. omorikový, s. sitkanský, s. pichfavý a jeho kultivary , duglaska.
Do tvarovaných stien sú vhodné najmä tuja západná , t. obrovská, smrek obyčajný, smrekovec a jedľovec kanadský.

Ihličnany ako pôdokrytné dreviny
Pôdokrytné dreviny sú v súčasnej sadovníckej tvorbe veľmi obrúbené. Používajú sa všade tam, kde Z rôznych technických, estetických, ekonomických, prevádzkových alebo ekologických dôvodov nemožno udržať trávnik alebo kvetinový záhon. Ide predovšetkým o malé a veľmi členené plochy, svahy, ťažko prístupné, zle udržovateľné, silne poškodzované a zatienené priestory. Ihličnany sú na takýchto plochách nenahraditeľné.
Na vytvorenie kompaktne zapojených porastov ihličnatých krov vyšších ako 1—2 m sú na rovinaté terény vhodné predovšetkým borievky, a to kultivary borievky čínskej , b. virgínskej , b. netatovej  a väčšina kultivanov tisu obyčajného okrem vzpriamene rastúcich kužel‘ovitých a stIpovitých foriem. Okrem toho možno použiť aj niektoré nízke kultivary smreka obyčajného  a s. pichfavého .
Porasty vysoké 0,5—1 m možno vytvoriť z niektorých nižších kultivarov bonicvky čínskej  a b. vingínskej , vyšších kultivarov b. obyčajnej , b. rozprestretej , b. netatovej , niektorých nízkych kultivarov smreka obyčajného , s. bieleho , tisu japonského , t. prostredného  a tuje západnej
Najnižšie porasty (pravé bodendekry) vysoké len 30 až 40 (50) cm sa vytvánajú zo sortimentu nízkych, väčšinou plazivých taXónov, najmá z kultivanov bonievky obyčajnej , b. rozprestretej a väčšiny jej kultivarov, b. šupinatej , mikrobioty, niektoných najnižších kultivarov smreka obyčajného a tuje západnej .
Ihličnany tejto skupiny sa významne uplatňujú na svahoch, najmá niektoré kultivary borievky činskej (‘Hetzii‘, ‘Pfltzeriana‘), b. obyčajná, b. nízka, b. netatová a nízke kultivary b. virgínskej . Na tieto účely možno použiť aj kultivany smrekovca opadavého , borovicu horskú a kultivary b. trpaslíčej. Na zatienené miesta sú najvhodnejšie tisy, tis obyčajný kultivary , borievka čínska , b. virgínska .

Ihličnany v malých sadovníckych úpravách
Ihličnany majú nezastupiteľné miesto v parčíkoch, na námestiach, detských ihriskách, v átriách, v záhradách a predzáhradkách, v skalkách a v iných sadovníckych úpravách. Voľne rastúce alebo tvarované živé ploty a steny vhodne trvalo izolujú tieto priestory od rušivých vonkajších vplyvov a zabezpečujú ich intimitu. Stromy a vyššie kry s pravidelnými úzkymi kužeľovitými a stĺpovitými korunami vytvárajú vhodné pozadie pre odpočívadla, sochy a iné prvky drobnej architektúry. Stredne vysoké a nízke ihličnany s hrubšou textúrou vhodne rámujú budovy a potláčajú horizontálne línie stavebných objektov. Niektoré rýchlo rastúce ihličnaté stromy sú vhodné na rýchle a trvalé zakrytie nevzhľadných objektov (smrek obyčajný, duglaska, borovica lesná, b. čierna, tuja západná a t. obrovská). Väčšina borovíc, smrekovcov, cédrov, ginko s riedkymi korunami vrhajú jemný tieň, preto sú vhodné na solitérne alebo skupinové vysadenie detských ihrísk, odpočívadiel a ostatných priestorov, určených na rekreačné a športové aktivity. V týchto priestoroch sú vhodnými dominantami nižšie ihličnaté stromy so zaujímavou textúrou, so zafarbenými ihlicami a pod.
Krovité druhy sa uplatňujú v malých skupinách pri rozčleňovaní priestoru, vytváraní pozadia drobnej architektúre, ale aj atraktívnym solitérnym drevinám (kvitnúce kry) a kvetinám (vysoké solitérne trvalky, záhony letničiek, trvaliek a cibuľovín). V malých sadovníckych úpravách sa ihličnaté kry významne uplatňujú ako solitéry. Vtedy najlepšie vynikne ich tvar, textúra a zafarbenie. Tak možno vysádzať všetky opísané taxóny, záleží len na citlivom prístupe realizátora. V menších úpravách je obyčajne väčšia kumulácia návštevníkov, a tým aj vyššia devastácia prostredia. Preto sa na najfrekventovanejšie plochy kvôli spevneniu a na zostávajúce plochy kvôli zazeleneniu vysádzajú dreviny pokrývajúce pôdu.
Použitie ihličnanov v skalkách je špecifické. Postavenie solitérov s dominantným kompozičným       poslaním majú kry so štíhlou pyramidálnou až stĺpovitou korunou, napríklad niektoré kultivary cyprušteka Lawsonovho , c. hrachonosného , borievky obyčajnej , b. skalnej , b. virgínskej , tisu obyčajného a t. prostredného . Do skaliek sa jednotlivo môžu použiť všetky nízke pravidelne rastúce kužeľovité, guľovité a pologuľovité druhy, ale aj nízke nepravidelne rastúce, nie príliš široké, rozrastajúce sa kry. Najtypickejšou skupinou krov vhodnou na vysadenie do skalky sú nízke poliehavé kry. Vhodné sú najmä kultivary cyprušteka hrachonosného , borievky obyčajnej , váčšina kultivarov borievky rozprestretej, b. šupinatej , smrekovca európskeho , mikrobiota, niektoré kultivary smreka obyčajného , s. čierneho a tisu obyčajného .

Ihličnany v mobilnej zeleni
M obilná - prenosná zeleň (v nádobách) sa uplatňuje tam, kde z rozličných, prevažne technických príčin nemožno realizovať trvalú zeleň. Jej realizácia a údržba je nákladná. Používa sa v centrálnych častiach miest a dedín, na peších zónach, na miestach vyššej koncentrácie ľudí, na miestach oddychu, v blízkosti budov, na miestach, v ktorých treba uzavrieť priestor, zabrániť vstup alebo prechod cez vyhradený priestor. Trvanlivosť drevín v nádobách je časovo obmedzená od jednej sezóny po viacročné pestovanie. Pre trvalejšie výsadby sa vyberajú dreviny vhodné do daného prostredia s vysokou odolnosťou proti mrazu, suchu, dymu, prachu a s vysokou zmladzovacou schopnosťou. Ihličnany sa do nádob vysádzajú jednotlivo alebo sa rôzne navzájom kombinujú, prípadne sa sadia s listnatými drevinami alebo s inými rastlinami s trvalkami, trávami, letničkami a podobne. Voľba drevín závisí od architektonického zámeru, veľkosti a tvaru nádoby a od prostredia, pre ktoré sa zámer realizuje. V nádobách sa pestujú v prevažnej miere krovité taxóny s rozličným habitusom, ale osvedčili sa aj niektoré stromovité druhy. Zo širokého sortimentu ihličnanov sú na tento spôsob pestovania vhodné niektoré otužilejšie kultivary cyprušteka Lawsonovho , c. nutkanského , c. hrachonosného , kupressocyparis, niektoré kultivary borievky čínskej , váčšina kultivarov b. obyčajnej, b. netatovej, b. rozprestretej, b. skalnej, b. šupinatej, b. virgínskej , mikrobiota, všetky zakrpatené formy smreka obyčajného, s. bieleho, s. omorikového, s. pichlavého, s. sitkanského, nízke druhy a kultivary borovíc, b. horská, b. trpasličia, všetky zeleno zafarbené kultivary tisov, nízke kultivary tuje západnej a jedlovcov.