Čerstvá vôňa prírody


Environmentálny význam

 

produkujú O2 (kyslík) a pohlcujú CO2 (oxid uhličitý)

Rastliny čiže i stromy produkujú viac kyslíku než koľko ho spotrebujú. Každý strom, ktorý zasadíme, pridá svojim rastom do ovzdušia drahocenný kyslík, do svojho kmeňa a lístia naviaže oxid uhličitý, ktorý človek vydychuje ako splodinu životných procesov. Zeleň tiež absorbuje škodlivé plyny SO2, NO2, CO, ktoré negatívne vplývajú na zdravie ľudí ako i na zdravie všetkých živých organizmov.

ochladzujú klímu

Jeden hektár lesa odparí za hodinu až 350 litrov vody. Tým sa v horúcich parných dňoch ochladzuje teplota i o niekoľko stupňov. Poznáte to sami v horúcich letných dňoch. Tam, kde nie je dostatok zelených plôch, nemá chodec ani možnosť si odpočinúť. Maximálne teplotné rozdiely medzi plochami so stromami a bez stromov dosahujú 6 - 9˚C.

spevňujú pôdu

Dôležité sú hlavne pozdĺž vodných tokov. Bez ich koreňov by bola pôda pri väčšej vode rýchle odnesená – vodná erózia. Zničili by sa tak rýchle vodné brehy, ale tiež všetko pri okrajoch vodných plôch. Veľký význam majú hlavne rýchlo rastúce dreviny pri vode ako napr. jelše, vŕby a domáce druhy topoľov, ktoré erózii zabraňujú.

znižujú hluk

Hluk pohlcuje najmä stromová zeleň. Pás stromov širokých 10m znižuje hluk o 1 – 6 dB. Listnaté stromy pohlcujú 26% zvukovej energie a 74% odrážajú a rozptyľujú. Pásy stromov a kríkov popri cestách tak pôsobia ako protihluková bariéra.

zadržujú prach a mikroorganizmy

Husté zoskupenia listov v korune stromov pôsobia ako filter, ktorý zachytáva prach zo vzduchu. V mestách zachytávajú listnaté stromy až 27% a ihličnaté 28% prachu. Hektár smrekového lesa dokáže viazať až 32

ton popolčeka, bukový les na tej istej ploche dokonca dvakrát toľko. Stromy produkujú látky zabíjajúce choroboplodné zárodky podobne ako antibiotiká. V parkoch je cca 200- krát menej baktérií ako na námestiach a v uliciach bez zelene. Z hľadiska antibakteriálnej účinnosti bola zistená vyššia účinnosť u ihličnatých stromov. Z listnatých stromov sú proti baktériám najúčinnejšie orechy, hrušky a hlohy.

zadržujú vlahu a prečisťujú vodu

Prírodné lesy pri daždi fungujú ako veľká špongia, pomaly nasiaknu dažďovú vodu a potom vodu pomaly opäť vypúšťajú. Tak zabraňujú záplavám a zmierňujú povodne.

skrášľujú prostredie

Pestrofarebné stromy a kry s rôzne sfarbenými listami a kvetmi osviežujú priestor. Technické, tmavé prvky

obkolesené zeleňou strácajú hranatosť, chladnosť a strnulosť. Nepríjemný výhľad môžeme zakryť zelenou sviežou farbou rôznych drevín, farbou, ktorá sa v zime mení na tmavo zelenú a na jeseň je nekonečne farebná. V zime pretrváva zelená farba ihličnanov. 

zvyšujú biodiverzitu

Stromy sú domovom a úkrytom desiatkam druhov živočíchov. Najvzácnejšie druhy sú v starom práchnivejúcom dreve, ktoré je v lesoch už veľmi vzácne. Myslime na to, že čím je krajina diverznejšia tým je stabilnejšia. Čím je v krajine viacej druhov rastlín a živočíchov, tým krajina viac odoláva rôznym negatívnym javom.

hospodársky význam

Listy, kvety, v niektorých prípadoch i kôra mnohých drevín sú liečivé a môžu nám pomôcť pri mnohých

ochoreniach. Týmito prírodnými liečivami si môžeme vybudovať pevné zdravie bez zbytočného utrácania peňazí na vitamíny. Stromy nám poskytujú veľké množstvo drevnej hmoty, ktorá nekončí len v krboch, ale sa premieňa na rôzne užitočné výrobky a dekoračné prvky. Stromy sú tiež zdrojom najrozmanitejších a hlavne chutných plodov.

spoločenský význam

Lesy, parky a iné spoločenstvá drevín slúžia ako príjemné miesta pre stretávanie sa s priateľmi, rodinou, organizovanie hier, ale i výučby. Trávenie času v prírodnom prostredí je nie len príjemné, ale i prospešné pre naše fyzické a psychické zdravie.

zlepšujú psychiku

Rôzne výskumy potvrdili, že výhľad na zeleň urýchľuje zotavenie sa zo stresových situácií, znižuje bolesti a urýchľuje zotavenie pacientov po operácii. Pohľad na prírodné prvky zmierňuje negatívne vplyvy pracovného stresu a prispieva k celkovej spokojnosti v zamestnaní. Ďalšie výskumy potvrdili, že ľudia žijúci v domoch obklopení zeleňou boli subjektívne spokojnejší, mali väčšiu duševnú odolnosť i silu riešiť rôzne životné problémy a ich duševný stav bol celkove lepší, čo im zaručovalo napríklad vyšší stupeň

koncentrácie a pozornosti než ľuďom z domov bez zelene.